Výstava
Nelson Rolihlahla Mandela – 1988, Južná Afrika
Nelson Mandela, ikona boja proti rasizmu, viedol historický prechod od apartheidu k rasovo inkluzívnej demokracii v Južnej Afrike a presadzoval rovnaké príležitosti a mier pre všetkých.
Toto gesto je pre nás povzbudením, aby sme zostali verní vízii sveta, o ktorú sa delíme spolu s vami: sveta bez vojen, chudoby a utrpenia. Nato však potrebujeme mať predovšetkým odvahu bojovať za spravodlivosť a mier.
Anatolij Marčenko (in memoriam) – 1988, Rusko
Anatolij Marčenko bol disidentom bývalého Sovietskeho zväzu, ktorý poukázal na hrozné podmienky politických väzňov vo väzení. Na cenu ho nominoval sám Andrej Sacharov.
Alexander Dubček – 1989, Slovensko
Alexander Dubček, vedúca osobnosť Pražskej jari, sa usiloval presadiť demokratické a hospodárske reformy. Celý svoj život zasvätil boju za slobodu, suverenitu a sociálnu spravodlivosť.
Preto pri preberaní tejto ceny moja myseľ patrí všetkým tým, ktorí sa pričinili o súčasné obrodné premeny. Naše národy sa ani v najzložitejších chvíľach svojej existencie nikdy neprestali cítiť súčasťou veľkého zápasu ľudstva za slobodu.
Aun Schan Su Ťij – 1990, Mjanmarsko
Bývalá politická väzenkyňa Aun Schan Su Ťij stála na čele boja za demokraciu v Mjanmarsku proti miestnej vojenskej diktatúre. Sacharovovu cenu za slobodu myslenia si mohla osobne prevziať až dvadsaťtri rokov po jej získaní, 22. októbra 2013.
Konferencia predsedov Európskeho parlamentu 10. septembra 2020 rozhodla pozastaviť činnosť Aun Schan Su Ťijovej v spoločenstve laureátov Sacharovovej ceny za to, že sa nezasadzuje za obranu a ochranu práv rohingskej menšiny v Mjanmarsku a toleruje porušovanie ľudských práv, medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv.
Adem Demaçi – 1991, Kosovo
Tento „Mandela Balkánu“ sa vzoprel tvrdej represii zo strany srbského režimu a presadzoval toleranciu a etnické zmierenie v Kosove.
Bez slobody slova niet dialógu, bez dialógu nemožno hľadať pravdu a bez pravdy nie je možný vývoj.
Las Madres de Plaza de Mayo – 1992, Argentína
Las Madres de Plaza de Mayo – Matky z Májového námestia – viedli pokojné hnutie odporu proti vojenskej diktatúre a represiám v Argentíne, čím chceli reagovať na nútené zmiznutia a mučenie politických oponentov.
Naším želaním je takpovediac uzavrieť pakt, ktorým sa všetci zaviažeme, že život má obrovskú hodnotu a ochrana života nepozná hranice.
Hebe de Bonafini
Oslobođenje – 1993, Bosna a Hercegovina
Novinári sarajevského denníka Oslobođenje riskovali svoje životy v boji za zachovanie jednoty a etnickej rozmanitosti svojej krajiny počas vojny v bývalej Juhoslávii.
... brániť a chrániť multietnickú, mnohonárodnú, kozmopolitnú a tolerantnú Bosnu a Hercegovinu.
Zlatko Dizdarević
Taslima Nasrin – 1994, Bangladéš
Spisovateľka Taslima Nasrin, ktorá bola pre svoje sekulárne názory vyhostená z Bangladéša a Bengálska, bojuje proti útlaku žien a všetkým formám náboženského extrémizmu.
Ako spisovateľka sa nemôžem držať bokom, nevšímať si, čo sa deje v mojej krajine, a izolovať sa od sveta, v ktorom žijem.
Leyla Zana – 1995, Turecko
Prvá kurdská žena, ktorá bola zvolená za poslankyňu tureckého parlamentu. Jej boj za demokraciu je symbolom zápasu Kurdov o dôstojnosť a ľudské práva.
Nemôžu zabrániť tomu, aby náš mierový boj za spolužitie v rovnosti a bratstve […] v duchu demokracie a vzájomného rešpektovania práv a identity každého národa napredoval a nachádzal ohlas aj na medzinárodnej scéne.
Wej Ťing-šeng – 1996, Čína
Wej Ťing-šeng ako vodca opozície proti čínskemu režimu odsudzuje porušovanie ľudských práv a bojuje za demokraciu. Neumlčali ho ani roky vo väzení a život v exile.
Sacharovova cena je „prejavom povzbudenia a podpory zo strany obyvateľov Európy […] voči celému hnutiu, ktoré bojuje za rešpektovanie ľudských práv v Číne.
Salíma Ghazálí – 1997, Alžírsko
Salíma Ghazálí sa ako šéfredaktorka kritických novín La Nation a predsedníčka Združenia za emancipáciu žien zasadzuje za práva žien, demokraciu a politický dialóg v Alžírsku.
Základné demokratické otázky […] nemajú šancu opustiť getá, v ktorých sú držané až machiavelistickým spôsobom, ak ich drvivá väčšina obyvateľov vníma len ako výsadu menšiny necitlivej k ich osudu.
Ibrahim Rugova – 1998, Kosovo
Prvý prezident Kosova, ktorý sa neúnavne usiloval o mierové riešenia a dialóg, zasvätil svoj život nenásilnému odporu etnických Albáncov voči srbskému útlaku.
Sacharovova cena sa za desať rokov svojej existencie stala symbolom mieru, slobody a ľudskosti.
Xanana Gusmão – 1999, Východný Timor
Xanana Gusmão, ktorý kedysi stál na čele boja Východného Timoru (Timor-Leste) za slobodu a sebaurčenie, sa stal prvým prezidentom krajiny a neskôr vykonával funkciu predsedu vlády.
Touto cenou prejavil Európsky parlament uznanie môjmu ľudu za jeho odvahu v boji za slobodnú vlasť, v ktorej je sloboda myslenia zaručená ako bytostné právo človeka.